HUSKY cestuje: S Marcelom po Faerských ostrovoch
Celý rok som poriadne nikde nebol. Moja dcérka však dosiahla bod, kedy sa manželka dokáže relatívne kvalitne vyspať a tak som
Expedícia Z101: Rovník pod snehom alebo výstup na Mt. Kenyu
Druhá najvyššia hora Afriky leží bez jedného metra vo výške 5 200 m n. m. a vydať sa na jej vrchol znamená pricestovať na rovník, nechať si tu ukázať podivuhodnosti v podobe rôzne sa točiacej vody a potom šliapať dva a pol dňa hore a rovnako dlho dole. Alebo aj nie.
Prípravy na výstup
Realita ukázala, že celú túru možno zvládnuť za polovičný čas. Ak sa teda človek trochu pripraví a je zvyknutý chodiť aspoň po českých či slovenských kopcoch. Čo je príprava, ktorú mnohí miestni “šerpovia” nemajú.
Mt. Kenya dala názov celej krajine a tú zasa pomenovali Kikújovia, jeden z kenských kmeňov žijúcich na úpätí hory. Horu je možné vidieť z hlavného mesta Nairobi, ležiaceho asi tri hodiny autom smerom na juh. Slovo "kenya vraj v preklade znamená čosi ako pštros, pretože kombinácia čiernych skál a bielej snehovej pokrývky pripomínali perie pštrosa. Tak vznikol názov kopca, zdolanie ktorého láka nejdného návštevníka krajiny."
Podobne ako všade v Afrike, je aj výstup na kopec so snehovou čapicou drahá záležitosť. Inými slovami musíte zaplatiť niekoľko stoviek dolárov za to, aby ste získali povolenie a povinný sprievod. Ten je zodpovedný za vašu bezpečnosť a deklarované pohodlie. To, že je Afrika lacná, som si naposledy myslel pred dvoma a pol rokmi, keď som sem vyrážal. Za ten čas som si bolestne uvedomil, že ak budem niekde platiť aj za to, že dýcham, bude to práve v krajinách okolo rovníka.
Balím si expedičný batoh, do ktorého sa zmestí okrem oblečenia aj fotovýbava idem na “matatu”. To je označenie pre keňskú minidodávku suplujúcu verejnú dopravu. Zmestí sa do nej nečakane mnoho Keňanov a len polovičný počet neKeňanov. Čaká ma niekoľko hodín cesty do Nanyuki. Do mesta, ktorým prrchádza rovník, kde zjem posledné normálne jedlo a hurá na kopec.
Hurá na "kopec"
Mojim povinným spoločníkom je sprievodca. Ten je niečo na spôsob miestneho horského vodcu, ktorého zdobí len ľahká softshell bunda a úlohou ktorého je mi pomáhať s batohom. Po pár minútach konverzácie je zrejmé, že iný kopec než je Mt. Kenya v živote nevidel.
Prekvapenie v jeho očiach, keď zistí, že mi nemusí nič niesť, by som vám doprial vidieť. Pretože sa ukáže, že funkcia "šerpu" je medzi turistami taká obľúbená, že nikto nepočíta s tým, že si cudzinec batoh ponesie sám. Príve preto turisti ťahajú so sebou všelijaké nezmysly, pretože na to majú plateného človeka. Masová turistika v plnej paráde.
Chlapci sú skvelými sprievodcami, akurát ich príliš nevidím pred sebou, ale verím, že mi kryjú chrbát, keby čokoľvek. Až neskôr mi dôrazne oznámia, že výstup nie sú preteky a že mám spomaliť, pretože nestíhajú. No vyzerá to, že príprava sa osvedčila.
Zmena plánu
Odmenou za deň na nohách je mi chalúpka, kde mi ponúknu ovsené vločky a zázvorovoú polievku. Našťastie majú pivo a ja mám proteínové tyčinky, takže sa obídem bez vločiek a po pár hodinách spánku, ktorý mi spríjemní páperový spací vak, môžem pokračovať.
Bohužiaľ nie na vrchol. Dostávam totiž informáciu, že pred týždňom sa kus kopca odtrhol a zabil jedného turistu. Jeho sprievodcu strhla masa do údolia, kde sa utopil vo vode. Ponurá nálada zavládne v trojčlennej skupine.
Rozhodnutie znie: budeme pokračovať inou trasou a miesto na Mt. Kenyu vytúpime na vrchol Lenana ležiaci hneď vedľa. Na zážitku z výstupu to neuberie a miesto fotiek z vrcholu Mt. Kenyi budem môcť obdivovať Mt. Kenyu pri východe slnka.
Pocit a zážitok na nezaplatenie
O jednej ráno vyrážame. Po niekoľkých hodinách chôdze sa predo mnou vynárajú čierne sklay, cez ktoré prechádzajú lúče ranného slnka. Čerstvý vzduch je dosť vlhký a ja po dlhej dobe cítim na tele chlad. Ten pocit je na nezaplatenie.
A na nezaplatenie je aj pohľad na mojich dvoch sprievodcom, ktorí zimu úprimne neznášajú a majú obrovskú radosť, keď dám pokyn na zostup. Ten má trvať dva dni a v chalupe vraj zase čaká ovsená kaša, abysom mal dostatok energie zístť do Nanyuky a vydržal cestu do Nairobi. Dáva to zmysel, svojich 95 kg živej váhy podľa miestnych živímovsom a podobnými nezmyslami. Ale nemám chuť odporovať a len dávam najavo, že mám stále vlastné zásoby tyčiniek, ktoré určite adekvátne nahradia ovos aj zázvor.
Nasadím tempo, chlapci sa v pokluse držia zubami nechtami a po nejom čase prehodia, že sme v polovici cesty. Teda to, čo malo trvať dva dni, sme zvládli za niekoľko hodín, takže keď sa trošku pohneme, môžem stihnúť odpoludnia autobus smerom do Nairobi.
Ušetrím deň, čo je pri mojom harmonograme cennejšie ako odpočinok na palande z prkien, takže zavelím k pohybu. Chlapci, každý o štvrť metráka ľahší ako ja, ľapajú po dychu a potia sa. Keď ale zistia, že dostanú zaplatené to, na čom sme sa dohodli a zároveň sa ma zbavia o deň skôr, zatnú zuby a vedú ma údolím.
Dorazím do Nanyuky, nájdem autobus a vydám sa po hlavnej spojnici do Nairobi o deň a niečo skôr, než som pôvodne plánoval. Ukazuje sa, že keď ste totiž pripravení a adekvátne vybavení, zvládnete všetko oveľa lepšie ako miestni.
Na našom blogu sa tiež dozvieš:
Je lepšie povedať „upsss“, než „čo ak“. Ľudia oveľa viac ľutujú to čo neskúsili, než to čo skúsili a nevyšlo. A tak som sa Predstavím vám víkendový výlet do Rakúska, na ktorý sme vyrazili vo dvojici, ale super je aj pre aktívne rodiny s deťmi. Naším
90 dní južne
Tam, kde začínajú Alpy
Viac fotografií:
Prečo nakupovať u husky
Nákup priamood výrobcu
Doprava nad 100 €ZADARMO
Výhodnéklubové ceny
6 kamennýchpredajní
