Expedícia Z101: Severom Sudánu k tajuplným pyramídam

Opúšťame Chartúm

Po mnohých nekonečných týždňoch, ako mesto ovládali protesty a demonštrácie, sa otvorilo "okno" a my môžeme vyraziť za ďalším poznávaním tejto tretej najväčšej africkej krajine.

Čo ju definuje? Predovšetkým Níl, a tak po jeho prúde pokračujeme na sever, pričom naším cieľom je oblasť pyramíd okolo Meroe a stará Dongola.

Vyraziť naprieč Sudánom v dobe, keď v krajine prebieha revolúcia, je logistická výzva, ktorá okrem iného zahrnuje dobré plánovanie v situácii, keď sa plánovať nič nedá.

Ako sa cestuje v krajine, kde aktuálne nikto necestuje

Financie

Prvá vec, ktorú treba zaistiť, sú finančné prostriedky, čo nie je len tak.

Tesne pred revolúciou existoval zo strany VISA prísľub, že do konca roku budú ich služby v krajine dostupné. Tento záväzok, spolu s obnovením SWIFT kódu, odviala revolučná vrava. Takže nemáte účet v sudánskej banke, k vlastným peniazom sa len tak nedostanete.

A keď máte účet v sudánskej banke, peniaze zo zahraničia si neprevediete, pretože chýba práve ten SWIFT

Kvôli získaniu hotovosti musíte využiť miestnych. Tým pošlete prostriedky na ich zahraničné účty, z ktorých oni peniaze prevedú na účty v Sudáne a následne vyberú.

Tým ale celá anabáza iba začína, pretože v Sudáne je najvyššia bankovka v hodnote 500 sudánskych libier, čo je asi 25 korún. Ak teda potrebujete kúpiť "niečo väčšie", potrebujete igelitku bankoviek, tradične zviazaných gumičkou do vlasov. 

Nafta

Ďalším krokom, nutným na ceste mimo hlavné mesto, je obstaranie nafty. To je opäť komplikované niekoľkými lokálnymi skutočnosťami.

Najskôr musíte nájsť "benzínku", kde naftu môžete natankovať. Keď už totiž otvorenú čerpaciu stanicu objavíte, nie je vôbec isté, že budete mať v ponuke benzín aj naftu.

Nedostatok pohonných hmôt v jednej z najchudobnejších krajín afriky, vzbudzuje pozornosť. Zvlášť keď si uvedomíte, že Sudán je jedným z najväčších producentov ropy v Afrike a cez jeho územie vedú ropovody z Južného Sudánu, kde je ropy ešte viac.

Keď už sme benzínku našli, ukázalo sa, že nemôžeme natankovať, pretože zamestnanci odišli do mesta na raňajky a treba spoň hodinu počkať.

Tankovanie potom bude spojené s bakšišom:

Vojensko-policajné kontroly

Treťou komplikáciou na ceste z mesta predstavujú vojensko-policajné kontroly, ktorých je nespočet a vždy prebiehajú podobným spôsobom.

Zastavia vás, chcú všetky doklady, v ktorých sa následne dlho prehrabujú, pretože papiere sú v latinke a nerozumejú im.

Výsledkom je vždy žiadosť o úplatok, skrytá za porušením nejakého práve vymysleného pravidla. Po chvíli diskusií príslušníci ozbrojených zložiek spravidla pokrčia ramenami a zmieria sa s tým, že nič nedostanú. Kreatívnou alternatívou je, že požiadajú na miesto o peniaze o topánky, ktoré vzbudzujú záujem.

Späť na cestu do Meroe

Po tom, ako sme zohnali peniaze, naftu a zvládli hromadu kontrol, vyrážame na sever až do miest, kde mala centrum starodávna ríša Kuš. Tá sa nachádzala v oblasti Núbie a jej základ predstavovali potomkovia starovekých Egypťanov, zmiešaných s pôvodnými obyvateľmi.

Naše poznávanie začína príznačne na 40-metrovej piesočnej dune, na vrchole ktorej pri západe slnka môžeme prvýkrát vidieť celú tú nádheru a ku ktorej sme dorazili po celodennej ceste. Sme v Meroe.

Rozbalíme stan vedľa auta a uvaríme si večeru. Fazuľa, hovädzia konzerva, olej a cestoviny... ale bohužiaľ poryv vetra spôsobí, že väčšina skončí na korbe auta. Pretože odvaha zvíťazí, zjeme túto zmes, doplnenú množstvom piesku a ideme spať.

Zo spánku nás vyruší zvláštny šuchot, ktorý napovedá, že máme spoločnosť. Bohužiaľ vatúženú líšku púštnu sme nevideli, a tak sa kocháme hvieznou oblohou bez svetelného znčistenia.

Pyramídy, ktoré čakajú na objavenie

Je ráno a ideme na obhliedku areálu. Pyramídy sú čiastočne stále zasypané pieskom a čakajú na úplné objavenie. Staroveké rytiny rozprávajú dávne príbehy, rovnako ako cedule, z ktorých je zrejmé, že rekonštrukciu celého areálu platil Katar a o architektonické stvárnenie výstavných priestorov sa postarali Nemci. Ihlany sú nadstavbou pohrebných komôr a v troch nekropoliach sa ich nachádza okolo dvesto.

Od roku 2011 sú zapísané na zozname UNESCO a my musíme potvrdiť, že je to dobre, pretože je zjavné, že pyramídy zďaleka nevydali všetky svoje tajomstvá.

Ideme spať. Tentokrát do hotela, ktorý ponúka za rovnakú cenu dva druhy izieb. Jedna je označená ako klasik a druhá štandard. Rozdiel:

V tejto časti sveta má zrejme televízia cenu záchoda. Voľba padne na toaletu, čo sa ukáže ako veľmi predvídavá voľba, pretože v hotelovej reštaurácii majú iba vajíčka. Na otázku, či naozaj majú iba vajíčka, dostávame odpoveď, že nie, pretože majú vajíčka smažené, na arabský spôsob atď.

Okolo Nuri a k priehrade v Merowe

Dve stovky pyramíd sú rozdelené v troch lokalitách, pričom ďalší deň máme v pláne vyraziť do oblasti Nuri. Chceme sa vydať na cestu skoro ráno, aby sme stihli aj výstup na Jebel Barkal a priehradu v Merowe.

Pri letmom pohľade na prahu hotela ale pochopíme, že musíme svoj plán prehodnotiť, pretože vonku je neskutočný vietor, ktorý je plný kamienkov narážajúcich do všetkého, čo im stojí v ceste. Nie je to piesočná búrka, akú sme už zažili, ale dunivý vietor, ktorý pripomína našu meluzínu.

Vraciame sa dnu a čakáme, až sa táto spúšť preženie a len dúfame, že to neodnesie čelné sklo nášho Georga.

Po pár hodinách sa búrka upokojila a vonku sa objavilo svetlo, čo bol jasný pokyn vyraziť von, kým alebo skôr, ak to pôjde.

A tak nezostáva, vytiahnuť na izbe varič a ešusy a uvariť si konzervu.

Priehrada Merowe

Prvou zastávkou je priehrada v Merowe, ktorá mala byť skvelým infraštruktúrnym projektom, ktorý mal prispieť zlepšeniu života celého severného Sudánu.

Myšlienka vybudovať veľké vodné dielo, zamestnať tým veľké množstvo ľudí, vyrábať eletrinu a zlepšiť životné podmienky státisícom ľudí, je niečím, čo dobre poznáme napr. z USA v 30. rokoch 20. storočia, keď bola v dobe New Deal vybudovaná Hooverova priehrada. A vtedy to fungovalo skvelo.

V sudánskom ponímaní ale celá vízia trochu narazila na miestne špecifiká. To v preklade znamená, že priehrada stojí, vyrába elektrinu a miestni si ju môžeu nakupovať za ceny, na ktoré nemajú.
Výsledkom je, život obyčajných ľudí sa výstavbou priehrady nijako nezmenil. Dostupnosť elektrickej energie zostala iba na papieri. Vedľ veľkej priemyselnej stavby tak zostávajú stáť rozpadajúce sa chatrče. 

Je čas vyraziť ďalej

Už je čas vyraziť do nekropole okolo Nuri, kde sa nachádza ďalšie početná skupina pyramíd. Doraziť tam znamená prekľučkovať medzi hlinenými chatrčami, čo v ich obyvateľoch vzbudzuje patričné emócie, ktoré dávajú najavo tým, že polovica z nich hádže kamene a druhá máva.

Človek má zrazu pocit, že skutočne objavuje a zažíva niečo, čo nie je bežné.

Cesta pokračuje na vrchol Jebel Barkal týčiaci sa nad Kerimou. Musíme niekde nechať Georga. Sme myslením stále Európania a tak podvedome hľadáme parkovisko, ktorú tu ale rozhodne nebude. Ideme cez púšť, akm sa až dá, necháme Georga na voľnom priestranstve a stúpame na vrchol pešo.

Vrchol Jebel Barkal

Práve tento kopec bol pre miestnych obyvateľov záchranou vždy, keď neďaleký Níl hrozil rozliatím. Ľudia sa na vrchole ukryli a mohli z bezpečia sledovať, až voda opadne, alebo kontrolovať odtiaľto situáciu a uistiť sa, že nič nebezpečné nehrozí.

My sme si užívali pohľad na Núbijskú púšť, keď tu k nám doľahli hlasy. Prídeme bližšie a vidíme trojicu chlapcov okolo desať rokov, ako fajčia a pokrikujú. Ponúkajú nám cigarety. Máme vlastné z Port Sudánu, ktoré im ponúkame v nádeji, že keď ich ochutnajú, dajú zbohom sudánskemu tabaku a nakoniec aj fajčeniu ako takému.

Je to naivné a vlastne vo vnútri vieme, že títo chlapci nemajú príliš na výber. Fajčia, pretože ´dalšou alternatívou je sedieť doma v jednej miestnosti so zvyškom rodiny a pozerať do steny. Až budú starší, cigarety nahradí lacný sudánsky tabak, žuvanie ktorého je súčasťou života väčšiny obyčajných Sudáncov.

Deň to bol náročný a na jeho konci sa odmeníme smaženým kuraťom, ktoré si vyberieme z letáku ukradnutého v KFC.

Viac na:

Web - www.z101.cz

Facebook -  Expedice Z101

Instagram - @expedice_z101

Na našom blogu sa tiež dozviete:

Chcem si prečítať článok

Predstavujeme HUSKY dobrodruhov: Expedícia Z101

Expedíciou Z101 nadväzuje Tomáš Vaňourek na úspešný projekt Zikmund100 z roku 2018, ktorý sa vydal po stopách ázijskej cesty

Chcem si prečítať článok

Expedícia Z101: Rovník pod snehom alebo výstup na Mt. Kenyu

Druhá najvyššia hora Afriky leží bez jedného metra vo výške 5 200 m n. m. a vydať sa na jej vrchol znamená pricestovať na rovník,

Chcem si prečítať článok

HUSKY cestuje: S Marcelom po Faerských ostrovoch

Celý rok som poriadne nikde nebol. Moja dcérka však dosiahla bod, kedy sa manželka dokáže relatívne kvalitne vyspať a tak som

Viac fotografií: